Washington, DC🇺🇸

Myslím že jeden z posledných príspevkov na mojom blogu, určite posledný o výlete v USA, tento však kompletne iný od všetkých ostatných. Keď sa ma tréner Hall opýtal či mám záujem ísť na výlet do Washingtonu tak som neveril že sa to naozaj deje. Totiž na začiatku roka mi sľúbil že ma vezme na každoročný výlet ktoŕy organizujú s niekoľkými vybranými študentami z našej strednej školy a svoj sľub dodržal, čo ja som si na druhej strane myslel že len žartoval. Poslal mi program výletu a 17.6 sme sedeli v minivane spolu s jeho sestrou a zároveň mojou trénerkou atletiky a US history, a 3 ďalšími študentami z Lemon Bay High School. 2 chalani, 2 baby, 2 učitelia. Dievčatá som nikds v živote nestretol v škole pred tým (možno stretol ale nevedel som kto sú) – Maddison a Izzy, no a chalan s ktorým som zdieľal izbu na hoteloch bol Brandt, ktorého som videl len na tréningoch no nikdy sme nehodili reč. Kiežby sme len vedeli vtedy aká dobrá partia sa z nás stane.. ale poďme postupne.

Prvý deň sme cestovali cez Georgiu, Južnú a Severnú Karolínu do Williamsburgu vo Virginií. Na ďalšie ráno sme už okolo 8 ráno kráčali po koloniálnom Williamsburgu, normálnemu mestečku so zvláštnym twistom – časť mesta akoby zastala v čase a stále žije ako za čias Britskej kolonizácie. Samozrejme je to všetko hrané pre turistov a kvôli corone nebolo všetko otvorené no aj napriek tomu sme mali možnosť pozrieť sa do rôznych významných budov vrátane Capitolu, ktorý fungoval v minulosti presne tak ako dnes funguje Capitol vo Washingtone.

Asi nazjaujímavejšou časťou bolo bludisko, nič extrémne no baby sa aj tak stratili pri ceste von.. 😂

Naše ďalšie zastávky boli bojoviská v Yorktowne a Jamestowne, kde sa bojovalo za občianskej vojny.

Večer sme sa presunuli už na hlavné miesto činu, do Washingtonu DC, konkrétne do nášho hotela kde sme strávili nesledujúce 4 noci. Unavení sme boli všetci no nie až tak aby sme vynechali večernú partičku hrania kariet.. čo sme oľutovali keď sme vstávali 6:30 ráno..😂

Deň 3 sme začali veľmi skoro a presunuli sme sa cez Maryland na sever do Pennsylvanie do mestečka Gettysburg. Toto menšie mesto sa preslávilo najmä vďaka kľúčovej bitke začiatkom 60tych rokov 19. storočia počas občianskej vojny. Práve na tomto mieste porazil Sever v dôležitej bitke Juh a v podstate vyhral celú vojnu.. v skratke.. 😂 Miesto bolo plné sôch a pamätníkov na poctu padlých vojakov a generálov. Bolo naozaj zaujímavé (a zvláštne) prechádzať sa po miestach kde sa písala veľká časť americkej histórie, pričom v čase vojny to bolo plné nepokojov no počas našej návštevy také pokojné.

Niektoré domy boli ponechané v stave ako takom ako ich vojna zanechala.. napríklad v tejto farmárskej budove je dodnes diera po delovej guli
Originálne zachované delá z času vojny

Ak niečo na našom výlete bolo skutočne bezchybné, tak to bolo isto jedlo.. miesta v ktorých sme mávali obedy a večere boli úžasné, bolo vidieť že tu už boli párkrát predtým.. 😂 Ďalšia tradícia ktorú mali na tomto výlete sa volala “table punch”.. znie to kruto ale nie, nikoho sme nemlátili pri stole.. 😂 každé spoločné jedlo ktoré sme mali sme mali za úlohu hlasovať pre jednu osobu ktorá nás od posledného jedla najviac otravovala alebo spravila niečo skutočne pozoruhodne trápne.. pri každom jedle každý odhlasoval a ten kto získal najviac hlasov prehral.. na konci výletu sme zrátali všetky prehry dokopy a určili sme si najviac otravnú osobu z celého výletu.. 😂 dobre možno to znie trochu kruto ale samozrejme všetko bolo v rámci srandy a celkovo to výletu pridalo niečo na čo budeme spomínať dlho.. 😂

Ale to som trochu odbočil.. následne sme sa presunuli na ďalšie bojovisko, tentokrát tam kde sa odohrávala najkrvavejšia jednoďnová bitka v histórií USA, do Antiemu. Tam mali tzv. Bloody Line, v ktorej boli počas vojny zabitých tisícky vojakov. Celkovo počas jedného dňa len na tomto mieste zomrelo 42 tisíc vojakov. Mali sme za sebou niečo cez 30 tisíc krokov za deň a mali sme toho dosť no aj tak nás to neobralo o dobrú večeru a večernú zábavu na hoteli, čo bolo asi najlepšie na každom dni.. 😂

Deň 4 musím považovať asi za jeden z nečakane najlepších. Miesto kde sme začali sa volalo Monticello a bolo to sídlo prezidenta Thomass Jeffersona. Naozaj skvostná stavba ktorá na svoje obdobie prekonávala technickými vychytávkami mnoho stavieb po celom svete. Od výťahu na víno cez automatický kalendár až po obrovský mraziak či výrobňu ľadu, nevravieť o viniciach v ktorých sa skladuje víno dodnes. Taktiež tento dom je vyrytý na americkej 5 centovke.

Mali sme šťastie pretože sme ako jedna z mála
skupín mali možnosť fotografovania vnútri domu, čo dovtedy nebolo povolené.

Jefferson bol taktiež zakladateľ University of Virginia na ktorú mal zámerne výhľad z jeho domu. Taktiež bol dobrý priateľ so 4. americkým prezidentom, Madisonom do ktorého domu sme smerovali následovne, do Montpelieru. Jeho dom bol o čosi menší a bohužial jeho vnútrajšok bol uzavretý no mohli sme sa aspoň prejsť okolo neho a do záhrad ktoré boli hned vedľa domu.

Večer sme sa konečne zastavili aj v hlavnom meste USA, vo Washingtone. Začali sme obrovskou katedrálov inšpirovanou mnohými európskymi katedrálami no táto bola dokončená po 70 rokoch až v 20. storočí. Rozhodne jej však nechýbala veľkosť..

Po katedrále sme sa presunuli k významnému pamätníku Iwo Jima, ktorý patril vojakom počas druhej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny kedy Spojené Štáty bojovali najmä proti Japonsku použili na obsadenie Japonska stratégiu tzv. Island Hopping kedy sa do Japonska dostali doslova “skákaním” z ostrova na ostrov a práve ostrov Iwo Jima bol jeden z tých ktoré sa podarilo americkej amráde obsadiť. Taktiež na týchto miestach boli vytvorené jedny z mála fotiek priamo z boja americkej armády počas druhej svetovej vojny a na počesť vojakov bola presne podľa asi najznámejšej fotky vytvorená táto socha 5 vojakov držiacich americkú vlajku.

Po Iwo Jime sme mali kratšiu prechádzku k najznámejšiemu cintorínu v USA, Arlingtonu, do ktorého sme však nemohli ísť kvôli pandémií, tak len zvonku sme mohli obdivovat jeho majestátnosť. Miesto na ktorom sú pochovaní všetci americkí vojaci ktorí bojovali počas vojny alebo mali významnú hodnosť. Už len jazda autom okolo neho nám ukázala aký obrovský je tento cintorín.

Po večeri sme mali na pláne prehliadku Washingtonu v noci, no boli sme pomerne unavení tak sme to len obehli v aute no videli sme všetko čo nás čakalo na ďalší deň.

Hlavný deň nášho výletu bola práve nedeľa, kedy sme hneď ráno opäť štartovali do hlavného mesta Spojených Štátov, tentokrát však s oveľa, oveľa nabitejším programom. Prvou zastávkou bol Jefferson’s Memorial Monument na počesť prezidenta Jeffersona. Množstvo monumentov vo Washingtone je v jednej línií takže je ich možné vidieť veľmi dobre, nehovoriac o asi najznámejšom Washingtonovom monumente, ktorý si nemôžete nevšimnúť azda nech ste kdekoľvek v meste.

Jeffersonov monument, zvonku bol v rekonštrukcií

Ďalšia zastávka bol Roosevelt’s Memorial na počesť prezidenta Franklina Roosevelta. Tento nebol taký majestátny no za to rozlohou jeden z najväčších. Spolu s ním aj na počesť jeho manželky Eleanor Roosevelt, okrem ktorej nám tento memorial pripomenul Rooseveltove slávne výroky, či ukázal ako sa žilo za jeho čias. Roosevelt bol taktiež prezident, ktorý bol ochrnutý a na jeho soche je znázornený na vozíku, ktorý sme mohli vidieť aj samostatne ako reálne vyzeral.

Ďalším významným miestom na našej trase bol M.L.King’s memorial. Tento monument bol veľmi zaujímavým architektonickým dielom a M.L.K. bol doslova vrytý do skaly.

Pamätník ktorý sme navštívili ako ďalší bol na počesť vojakov ktorý bojovali vo vojne proti Kórei. Tento nám zobrazil vojakov oblečených presne tak ako boli keď sa predierali Kórejskými pláňami.

Ako ďaľšie sme sa už konečne presunuli na tzv. National Mall. Asi najznámejší záber Washingtonu, ktorý poznajú taktiež všetci pochádza väčšinou z Lincolnovho Memorialu, no na asi najznámejších fotkách zachytáva obrovské umelé jazero v tvare obdĺžniku a v centre fotky je najznámejší Washingtonov Pamätník.

Lincoln’s Memorial
Washington’s Memorial

Ďalej sme sa presunuli cez pamätník venovaný padlým vojakom vo Vietnamskej vojne, ktorých mená všetkých vojakov ktorý v tej vojne bojovali boli vyryté to steny. Odbočili sme k pamätníku venovanému zdravotným sestrám a všetkým ľuďom, ktorí sa starali o vojská počas vojen. Tieto pamätníky boli menšie a viedli k ďalšiemu veľkému pamätníku venovanému 2. svetovej vojne. Na stĺpoch tohto pamätníku boli vypísané štáty, ktoré vysielali vojakov do vojny počas 2. svetovej. Taktiež na jednej stene boli hviezdy, ktorá každá z nich reprezentovala 100 zabitých vojakov.

Pamätník venovaný zdraovným sestrám
World War II Memorial

Postupne sme sa približovali, až sme sa nakoniec dostali priamo pod Washingtonov pamätník a až vtedy sme si uvedomili, aký je veľký a majestátny. Žiaľ, na jeho úplný vršok sme sa nemohli dostať no aj zdola nám to stačilo. Jedna zvláštnosť je, že pamätník je z jednej polovice postavený z iného odtieňa kameňa, ako je druhá polovica. Práve táto zvláštnosť sa stala počas vojny kvôli ktorej zavreli baňu kde ťažili tento kameň. Po vojne kedy pokračovali vo výstavbe zistili, že z bane zmizol všetok kameň a bola zbombardovaná. Nechceli stavbu zdržiavať a tak začali ťažiť z inej bane v nádeji, že si to nikto nevšimne..

Následoval Biely Dom a obhliadka centra mesta. Žiaľ, všetky známe múzeá a budovy boli zvnútra zatvorené, tak sme si ich len prehliadli zvonku. Videli sme taktiež budovu Národnej Knižnice, Štátnu Operu, známe Ford’s Theater, kde bol zavraždený prezident Lincoln, či mnohé administratívne budovy. Poslednoj známou budovou na programe bola budova Kapitolu, ktorá je sídlom parlamentu Spojených Štátov. Na ceste do hotela sme sa ešte zastavili pred budovou Pentagonu, pred ktorou sme však nemohli nič fotografovať ani nahrávať.

Budova Kapitolu
Fordovo Divadlo

Ďalší unavujúci deň bol za nami po viac ako 35 tisícoch krokov.. no aj tak sme mali ešte silu zahrať si frisbee pred Washingtonovým pamätníkom.. 😂 Pondelok sa dalo nazvať našim posledným dňom, keďže v utorok nás už len čakala 10 hodinová cesta domov. Začali sme ho ráno v Mount Vernon, čo bol dom prezidenta Washingtona. Dom bol v rovnakom štýle ako boli domy Jeffersona a Maddisona a mal tak isto obrovský pozemok. Okrem toho mal nádherný výhľad na rieku a prírodu Virginie.

Po Washingtonovom dome sme sa presunuli na ďalšie bojovisko, do Fredericksburgu. Všetci sme už boli unavení z chodenia.. 😂 no toto bola naša posledná zastávka. Okrem pamätníka, ktorý bol venovaný vojakovi z Južnej strany, ktorý pomohol severnej strane s vodou pre vojakov, ktorí boli zranení, tam bola originálna stena z roku 1862, ktorá prežila cez celú bitku a ktorú využívali vojaci k úkrytu.

Poslednú noc sme strávili v Južnej Karolíne kde sme zastavili na ceste domov. Ďalší výlet bol za nami, keď sme v utorok prišli poobede do Englewoodu. Lúčenie bolo ťažké, keďze sme sa stali skvelou partiou, no spolu sme ešte raz pred mojim odchodom išli na pláž a až tam sme sa riadne rozlúčili. Tento výlet mi ukázal, že aj Amerika má svoju históriu, ktorá je síce mladá v porovnaní so zvyškom sveta, no je taktiež veľmi zaujímavá. Skvelé jedlo, úžasné miesta a hlavne skvelá partia, taký bol výlet do Virginie, DC, Marylandu a Pennsylvanie. Blog už dopisujem zo Slovenska, takže spomínanie naspäť vyvoláva určité emócie, ktoré su viac šťastné, ako smutné.. ❤️ Každopádne o tom budem písať už pravdepodobne v poslednom blogu z výmeny. Ďakujem, ak ste dočítali až sem a pekný deň. 😄

Janči🖤

10 dní v karavane

Po našom rodinnom výlete do Alabamy sa ma Matteo, výmenný študent z Talianska, opýtal či nechcem ísť s ním a jeho kancelórom ma výlet do Grand Canyonu.. no myslím že si viete predstaviť moju reakciu a bez váhania som prikývol! No nebol to len taký obyčanjný výlet.. namiesto cesty lietadlom tam aj späť, cesta tam bola v karavane! Čo som nikdy nezažil no vždy som to chcel vyskúšať. Žiadne obavy som nemal až do chvíle kedy som zistil, že nejdeme len 3, no 6! Okrem mňa, Mattea a Boba (Matteovho kancelóra) sa k nám pridal Bobov kamarát Louis a jeho dve dcéry Emma a Ellen, čo už som si nevedel predstaviť ako sa napcháme 6 do jedného karavanu.

Týždeň pred plánovaným odchodom sme sa všetci stretli na lodi v Sarasote a spoločne sme si po plavbe, kde sme prebrali všetko čo sme museli, dali obed. Dohodli sme sa ako a kde budeme spať, čo chceme vidieť a kde za chceme zastaviť po ceste, pretože sme mali dostatok času preskúmať všetky južné štáty USA.

Už od začiatku sme boli dobrá partia a čín bližšie sme boli k dňu odchodu, tým viac som bol nadšený. V sobotu večer ma moji host rodičia odviezli do Sarasoty k Matteovi a jeho host rodine, kde som prespal až do pondelku. V nedeľu sme spoločne išli na Ana Maria Island, kde sme si užili deň na pláži a v pondelok o 10 ráno sme už čakali pred UTC, nákupným centrom v Sarasote kde sme sa mali všetci stretnúť a vyraziť na naše dobrodrúžstvo. Celý výlet bol sponzorovaný pre nás Rotary klubom Sarasota, za čo im aj takto poďakujem, pretože bez nich by tento výlet nebol pre nás asi možný.

Jenny, náš pojazdný dom počas ďalších 10 dní

Dievčatá dostali najlepšiu posteľ v karavane, veľkú manželskú posteľ hneď vedľa jedinej kúpeľne ktorú sme mali v karavane. Ja som zdieľaľ nie moc pohodlnú posteľ s Matteom nad miestami vodiča a spolujazdca, na ktorú sme si však hneď zvykli avšak keďze to bolo hore pri streche a miesta tam nebolo veľa, bolo tam hrozné teplo ak sme nemali zapnutú klimatizáciu, čo sme mohli mať iba keď sme mali prívod elektriny v kempoch. Bob spal na gauči a Louis na kuchynskej sedačke ktorá sa rozložila na pohodlnú posteľ. Mraziak a chladnička bola samozrejmosť tak isto ako sprcha, záchod, umývadlo, či dva malé televízory, ktoré sme ale nepoužili. Každý večer sme prespali v RV parkoch (kempoch) s prívodom vody, elektriny, niekde aj s odvodom odpadových vôd priamo pri karavane. Všade to bolo iné. Ideálne bolo ak sme mali k dispozícií aj verejné záchody a sprchy, tým pádom sme sa nemuseli starať o odvod odpadu.

Prvú noc sme strávili v High Falls State Parku v Georgii. Myslím že štart to bol dobrý, RV park bol v strede lesa pri vodopádoch a s verejnými toaletami a so všetkým čo sme potrebovali čo sa týka karavanu. Podvečer sme sa vybrali na túru k vodopádom počas západu slnka, no po ceste tam sme narazili na opustenú elektráreň z roku 1890, do ktorej sme sa museli ísť pozrieť. Po prieskume sme už smerovali k vodopádom a po nejakej trištvrte hodinke sme už stáli pred nimi. Cestu naspäť sme absolvovali v tme.. 😀

Opustená elektráreň v strede lesa zvnútra
Pohľad na elektráreň zvonka
High Falls

Ďalšie ráno sme už boli na ceste cez Mississippi na západ Tennessee do mesta Memphis, ktoré je známe kvôli miestu kde žil a zomrel Elvis Presley no taktiež kvôli Sun Studios, rodisku Rock and Rollu ako takého. Okrem toho je v Memphise známa Beale Street či divadlo Orpheum. V meste sme sa zastavili na večeru a prešli sme sa po jeho centre.

Sun Studio, rodisko Rock ‘n Rollu
Beale Street, normálne zaplnená davmi ľudí no počas corony úplne prázdna
Downtown Memphis zo strechy karavanu

Deň 3 sme odštartovali obedom.. 😂 objednali sme si slávne Fried Chicken z Gus’es World Famous Fried Chicken.. musíte to ochutnať keď to má v názve “svetovo známe kura” 😀 Po výdatnom obede sme už boli na ceste do štátu Arkansas, kde sme strávili pomerne dlhú dobu, keďze cesta tam netrvala až tak dlho. Cedar Creek State Park bola naša destinácia a RV park tam bol skvelý, síce verejné záchody boli zatvorené no mali sme k dispozícií všetko a miesto pre náš karavan bolo rovno pri jazere v strede lesa čo nám vyhovovalo asi najviac kvôli príjemnému chladnejšiemu vzduchu počas noci, kedy sme si mohli odpočinúť od horúčav počas dňa. Podvečer sme našli zaujímavú cestičku k menšej rieke. Celá štreka nám trvala dokopy 3 hodiny no stihli sme sa vrátiť pred tmou. Večer sme ugrilovali špekačky a burgre a zakončili sme tak ďalší skvelý deň.

Chlapci sa snažili..

Deň 4 by som najradšej asi vyšktrol z nášho programu.. 😀 bol to deň kedy sme sa zbytočne zastavili v Oklahome, čo nebol dobrý nápad, pretože náš RV park bol v strede ničoho, jedine s elektrikou a vodou, nikde nebolo ani miesto na odpadové vody a nikde známka po verejných toaletách.. okrem toho sme mali naše miesto rovno pod pouličnou lampou ktorá nám svietila do ksichtu celú noc. Avšak spravili sme si pekný večer, západ slnka bol pekný, opiekli sme si marshmellows a spravili sme si S’mores. Čo som si myslel že bude hrozná noc nakoniec bola celkom len polohrozná.. 😀 ale nie bolo to fajn, na Oklahomu fajn.

Deň 5 bol opäť nabitý! Po Oklahome sme sa presunuli na sever Texasu do mestečka Amarillo, konkrétne do Texas Grand Canyon State Parku. Po ceste tam sme sa zastavili na veľmi zaujímavom mieste, tzv. Cadillac Ranch. Nevedel som čo od toho čakať a celkom ma to prekvapilo.. Zopár áut trčiacich zo zeme na ktoré môžte sprejovať grafiti.. to stačí američanom na to aby z toho spravili jednu z najnavševovanejších atrakcií v Texase.

Samozrejme aj ja som zanechal stopu, pôvodne som chcel napísať: Slovakia is not Russia, ale myslím že toto stačilo.. 😀

Po obede v Amarille sme mali namierené do spomínaného State Parku, kde sa nám už pri príchode tam naskytli úžasné výhľady. RV park priamo na útese kaňonu v strede ničoho bol skvelý zážitok a to hlavne aj počas noci kedy sme mohli sledovať padajúce hviezdy zo strechy karavanu. Opäť sme išli podvečer na nejaké to dobrodrúžstvo a museli sme ísť preskúmať cestičku ktorá nás zaviedla až na koniec nášho útesu a poskytla nám úžasné výhľady na kaňon.

Čo sme si všimli hneď po príchode boli vysoké veže a lano cez kaňon no a po nejakom tom pátraní sme zistili že je možné sa spustiť po tom lane – zip line. To bol náš cieľ ďalšie ráno a museli sme to samozrejme zažiť. Veža bola pomerne vysoko a musím uznať že mám strach z výšok a tomu rozhodne neprospieval silný vietor ktorý fúkal celú dobu, no stálo to za to. Trvalo to možno minútu čo som bol vo vzduchu a bolo to skvelé. Po tomto zažitku sme opäť vyrazili na cestu tentokrát do susedného štátu New Mexico do mesta Albuquerque (stále neviem ako to vysloviť poriadne 😀) kde sme sa napojili na známu Route 66 ktorá prechádzala cez mesto. Ďalšia z ikonických amerických atrakcií ktoré som chcel navštíviť a vďaka tomuto výletu sa mi to podarilo. Náš kemp bol na okraji mesta a bol zatiaľ najlepší zo všetkých – plné vybavenie pre karavany, verejné sprchy ako doma, práčovňa kde sme si mohli konečne oprať naše veci no a okrem všetkého sme boli obklopenými horami, čo viac si priať. Možno len posunúť tú diaľnicu ktorá bola hneď vedľa našeho parkovacieho miesta..

Ďalší deň sme absolútne netušili kde máme prespať. Pôvodný plán bol dostať sa do mesta Flagstaff v Arizone, ktoré je vstupnou bránou do južnej časti Grand Canyonu no žiaľ, žiadny z RV Parkov buď nebol otvorený alebo nemal žiadne voľné miesta.. tak sme museli improvizovane nájsť niečo po ceste a myslím si že sme vychytali celkom fajn miesto na to že to bolo za jazdy.. Meteor Crater RV Park Arizona, to bolo naše miesto na prespanie tú noc. Áno, nebol to len klam, naozaj bol blízko toho kráter po meteorite (wau kto by to čakal). Samozrejme po príchode sme sadli do auta, ktoré sme ťahali celú dobu za sebou na prívese a už sme boli na ceste pozrieť sa na to, čo sa tu stalo pred 50 000 rokmi. Očakávania som mal pomerne malé, myslel som si že to bude nejaká diera v zemi len o niečo väčšia ako máme všade na slovenských cestách, no trochu som ostal prekvapený..

Presne v strede krátera bola maketa astronauta, ktorý merial 185cm, priemerná výška dospelého muža.. voľným okom sa ani nedalo spozorovať žeby tam niečo bolo.. až cez ďalekohľad sa dalo rozpoznať že je tam umiestnená maketa kozmonauta držiceho americkú vlajku.. kráter to bol teda obrovský (aj tak si myslím ale že len niečo o trošku väčší ako jamy na slovenských cestách). Najväčší kúsok meteoritu ktorý našli v okolí mal priemer niečo okolo metra na šírku a zo 30cm na výšku, no jeho váha bola ako pol auta.

Ak tento úlomok váži ako polovica auta, koľko potom musel vážiť celý meteorit

Kráter sme opúštali počas západu slnka ako poslední návštevníci čo malo taktiež svoje čaro.. avšak museli sme mať na sebe masku.

V pozadí San Francisco Hills

Príjemná časť večera prišla aj po kráteri, kedy sme mali poriadnu večeru.. grilované stejky, ryby, rybie prsty a zeleninu.. asi najlepšia večera počas celého výletu. Večer sme si užili s trpkou príchuťou ranného vstávania o 5:30 ráno aby sme sa dostali v rozumnom čase na severný okraj Grand Canyonu.. áno, do severnej časti, nie do južnej ako sme plánovali. Prečo? Odpoveď je jednoduchá no zároveň nám priniesla jeden z najlepších zážitkov v živote, ktorý len málokto zažije.. Bob mal (a aj momentálne sa tak deje) pracovať počas ďalších 5 mesiacov v tejto časti ako strážnik miesteho kempu. Južná časť kaňonu bola obmedzene otvorená pre verejnosť, no severná časť tohto národného parku bola zatvorená a ak sme sa chceli dostať do tejto časti, museli sme vedieť prístupový kód k bráne..😀..samozrejme že Bob ho vedel keďže tam má pracovať ďalších 5 mesiacov..😀 Už si myslím že väčšine docvaklo čo sa vlastne stalo.. no stalo sa to že sme boli ako jediní v tejto časti národného parku.. ako jediní sme boli v Grand Canyone! (okrem údržby kempu ale to nevadí tí sú tam furt!) Čo si myslím že je celkom.. 😀 proste málokto to zažije no.. 😂

No nevadí každopádne sme stále nevedeli kde prespíme cez noc ale to nikomu nevadilo lebo sme boli v Grand Canyone.. 😂 v kempe tam sme ostať nemohli lebo bol oficiálne zavtorený takže je vôbec otázne či sme tam mohli byť ale nikto nás nevyhodil odtiaľ.. Po necelej polhodinke po ceste lesom (áno, v tejto časti to nie je len púsť ale sú tu lesy) sa nám už naskytol pohľad na jeden zo siedmych divov sveta.. vidieť niečo tak obrovské a úchvatné no zároveň v porovnaní so zvyškom našej nádhernej planéty tak malé.. bolo skutočne na zamyslenie.. až tak že som sa prichytil len pozerať na to.. dobrých 10 minút a z môjho tranzu ma vyviedol až Matteo ktorý chcel fotku.. 😂 Čím dlhšie sme kráčali po cestičke, ktorá viedla zároveň s útesom kaňonu, tým viacej sa nám otváral kaňon a ponúkal nám výhľady na ktoré asi nikdy nezabudnem. “Wau, wau, wau.” Tieto slová boli počuť asi každú minútu, vždy od niekoho iného no v mojej hlavne som si to opakoval stále. Možno viacerí si myslia že len preháňam a že sa snažím zveličiť niečo, čo nie je až také skvelé, no to by nemalo zmysel.. Opisujem tu všetko čo som prežíval pri pohľade na kaňon. V ten moment som si skutočne uvedomil aká je Amerika nádherná. V ten moment som si uvedomil, že američania sú právom hrdí na svoju krajinu. Všetko to cestovanie, možnosť mať vidieť rôzne časti Ameriky a ako sa to mení čím viacej idete západne.. pohľady ktoré sa vám naskytnú a menia sa každú minútu cesty.. to je to čo by som nazval žit si americký sen a tak som si predstavoval Ameriku predtým ako som sem prišiel.

Len pre zaujímavosť, 2500 m.n.m. bola výška z ktorej je táto fotka

Žiaľ, nič sa nevyrovná pocitu stáť tam a vidieť tu krásu.. fotky to môžu priblížiť len veľmi minimálne, no aj tak si myslím že si dokážu všetci predstaviť aké úžasné to bolo. Jednu vec si želám, aby každý mohol zaziť to čo som zažíval ja počas tohto výletu.. a ako sa blíži koniec mojej výmeny tak začínam nachádzať aj tú pravú podstatu výmeny a tou je že dostanete úplný iný obraz o svete a o ľudoch na ňom, o rôznych kultúrach, zvykoch, tradíciach, historií a celkovo o iných krajinách.

Dobre, teraz to možno vyzerá že to je koniec výletu a tak no nie.. 😂 čakali nás posledné 3 noci.. tú prvú z nich, tú ktorú sme nevedeli kde strávime sme nakoniec strávili v nejakom RV parku v strede lesa pri nejakom mini mestečku v Arizone ktoreho názov si absolútne nepamätám pretože cestu tam z kaňonu som celú prespal (haha vstávanie o 5:30). Ďalší deň, dá sa povedať náš predposledný deň kedy sme mohli niečo zažiť sme strávili v štáte Utah v ďalšiom národnom parku, Zion. Prostredie sa od Arizony moc nezmenilo, ubudli lesy, pribudlo ešte viac oranžovej a vyrástli nám tu ešte vyššie kopce. Kľukaté cesty úplne nesedeli nášmu karavanu, po ktorých sme šli ledva 20mph, ale prešli sme cez hory do doliny kde sme už boli obklopený nádhernými skalami a kopcami.

Trochu osvieženia v horúčavách nezaškodilo😂

Kúsok rieky a skaly.. toľko treba Slovákovi a Talianovi ku šťastiu.. to bolo ďalšie pozitívum tohto výletu, tak ako sme všetci museli fungovať v stiesnených podmienkach v karavane, tak sme mali všetci totálne odlišné povahy a návyky.. aj napriek tomu sme to zvládli, zblížili sme sa všetci dokopy a samozrejme koncom výletu sme boli všetci šťastní že ďalšiu noc sa konečne vyspíme sami v našej posteli, no zároveň sme vedeli že nám budú chýbať naše zážitky. Obzvlášť Matteo, ktorý odlietal 3 dni po návrate z výletu domov do Talianska..

Ale o tom niekedy inokedy, teraz sme mali ešte na pláne si užívať posledné chvíle tohto úžasného výletu! Ellen mala narodeniny v tento deň!🥳 Keď sme sa jej spýtali čo by chcela robiť špeciálne k jej narodeninám, nevedela nám odpovedať.. tak som prišiel na rad ja s mojimi úžasnými slovenskými nápadmi.. a dal som do ponuky 2 možnosti – Bungee Jumping alebo jazdu na koni.. zhodli sme sa na jazde na koni aj keď ja a Emma sme sa zhodli na bungee jumpingu, no nechceli sme robiť niečo čo ostatní by nechceli.. 😀 Tak som našiel ranč blízko nášho RV parku, ako seriózne blízko – cez cestu 2 minúty chôdze oproti kempu kde sme strávili noc.. 😂 Najprv som nevedel čo si mám myslieť po tom čo sme volali s majiteľom 45 minút a vysvetľoval nám že to nie je nič pre malé deti a že je to 3.5 hodinová štreka s koňmi.. dalo sa to povedať v 5 minútach neviem prečo to jemu trvalo 45 ale ok.. 😂 keď sme dorazili na ranč, dali nám veľmi stručnú inštruktáž ako ovládať koňa.. takto zabočíte, takto keď chcete s ním ísť dozadu a takto keď chcete aby klusal.. na cval urobte toto a trisk no to radšej nejdeme skúšať.. to bolo všetko čo nám povedali po tom čo každému z nás priradili koňa. Mňa posadila týpečka na jediného mustanga ktorého mali na celom ranči.. Lesley. Čo som ja ako laik čo sa týka koní najprv nevedel lebo proste neviem rozpoznať plemeno od pohľadu.. no po tom čo mi povedali aké mám štastie že môžem vôbec sedieť na mustangovi som sa cítil špeciálne.. 😀 Ale už aj predtým než mi povedali sme mali to také kliknutie kedy viete že vám bude dobre. Vyrazili sme do stredu púšte, kde sme sa mohli pustiť do spoločnej slobody s koňmi. Absolútne som nečakal že to bude také úžasné! Všetko sa odohrávalo podvečer a s koňmi sme vyšplhali na vrchol kopca odkiaľ sme sledovali západ slnka. Keď sme nasadli opäť na kone, išli sme šliapať ešte vyššie no a stalo sa niečo čo som absolútne nečakal.. v strede strmého svahu na ten najužšej cestičke akú si len predstavíte sa Lesley nezapáčilo niečo a skočila na zadné nohy pričom sa otočila 180 stupňov.. podomnou nič len strmý svah dolu.. no v očiach som mal asi len smrť v tom okamihu a to nežartujem.. 😀 tak isto aj Ellen ktorá šla s jej koňom v tesnom závese za mnou.. po tomto zážitku som naozaj zvažoval či to bol dobrý nápad ale všetko nakoniec dobre dopadlo, užili sme si skvelé dobrodrúžstvo a do karavanu sme sa vraciali za tmy okolo 10 večer.

Hah, už sa mi aj ťažko o tom píše pomaly so slzami v očiach..😀 ale myslím že po takmer troch hodinách písania tohto blogu by som si už aj zaslúžil oddych, ale posledný zážitok.. posledný celý deň nás čakal pred odchodom na Floridu. Bob nás doviezol do mesta hriechu, do Las Vegas, kde sa s nami rozlúčil a vrátil sa naspäť do Grand Canyonu. My sme teda mohli užiť poslednú noc vo Vegas, čo by bolo samozrejme fajn keby mám 18 a môžem ísť do kasína.. 😀 oh alebo keby bolo aspoň niečo otvorené pretože celé Las Vegas bolo zatvorené.. všetky bary a kasína sa otvárali v tú istú noc čo sme tam my boli, avšak až od polnoci. My sme v meste strávili dobré 3 hodiny do 11 večer no viac sme už nemohli.. zničený zo všetkého sme sa po 40-tkových horúčavách vrátili naspäť na hotel.. ale bolo fajn vidieť Vegas na vlastné oči cez noc, aj keď len zvonka.

No a bolo to tu.. na ďalšie ráno sme už museli ísť na letisko a odletieť smerom Tampa. Let trval 4 hodiny 15 minút no v skutočnosti náš deň bol kratší o 3 hodiny, lebo ako sme prišli na Floridu tak sa čas posunul o 3 hodiny dopredu. Odlietali sme 10:10 miesteho času vo Vegas, prileteli sme 17:25 miesteho času v Tampe, no aj po takomto krátkom dni sme všetci boli vyčerpaní a dali si zbohom na letisku.

Las Vegas z lietadla

Tento výlet mi ukázal, aká je Amerika nádherná karajina.. a to som videl ani nie len tretinu z nej.. do dnešného dňa 14 štátov. Verím že sa mi ešte podarí aspoň jeden nový navštíviť pred tým ako odletím domov, ale uvidíme čo bude ďalej. Každopádne ak sa niečo významné udeje, určite o tom napíšem.. možno sa niečo pripravuje, možno nie.. uvidíme. Každopádne, užívajte život kým sa dá a čoskoro už sa s väčšinou uvidím na Slovensku. Za tento výlet vďačím nie len Rotary ľuďom, ktorí ho pomohli zorganizovať, ale aj mojej rodine ktorá ma podporuje vo všetkom čo zažívam v Amerike, mojim kamarátom, ktorí sa zaujímaju o to ako sa mi žije aj keď sme tisíce kilometrov vzdialení, mojim host rodinám a kamáratom v Amerike a všetkým ktorí mi pomohli počas mojej výmeny. Bez všetkých týchto ľudí by som určite nebol tam, kde som teraz a som naozaj šťastný za všetko čo som doposiaľ mohol zažiť.

Janči🖤

Na hranici

Tak ako som spomínal v minulom blogu, tak sa aj stalo. Prvý výlet mimo Floridu počas neplánovaných prázdnin sa uskutočnil! Bolo to celkom na rýchlo keď v stredu ráno, 29. apríla sa nás moja host mama spýtala, či by sme nechceli ísť niekde na výlet. Samozrejme že sme súhlasili, no to sme netušili, že odídeme hneď na druhý deň vo štvrtok.. Ale stalo sa tak, vo štvrtok ráno sme vyrazili, po ceste sme sa zastavili v Bradentone kde sme prišli po moju host tetu. Po tej zastávke nás čakala 11 hodinová cesta do Alabamy! Alebo Georgie? Alebo Tennessee? Alebo všetkých troch naraz, pretože dom v ktorom sme sa ubytovali bol pri hranici všetkých 3 štátov!

Ako prvé nás po dlhej ceste autom prekvapil výhľad, ktorý sme mali z nášho dočasného domu, v ktorom sme nakoniec strávili 10 dní.

Výhľad na hory a rieku Tennessee

Prvú menšiu túru, ktorú sme si dali na ďalší deň, bola túra na spomínané miesto kde sa stretávajú všetky 3 štáty. Bolo to neďaleko nášho domu, no za to veľmi strmo smerom nadol cez lesy. Cesta nadol nebola až taká zlá, horšia bola cesta naspäť.. 😂

Tri State Point of Alabama, Tennesse & Georgia

Ďalšie pozitívum na tomto tripe bol fakt, že asi hodinu od nás býval strýko mojej host mamy, takže sme jeho aj celú jeho rodinu mohli ísť navštíviť. Dom majú pri malom meste Gadsen v Alabame postavený na vrchole menšej hory, a výhľad majú až po hranicu s Tennessee.

Turistika sa nám ale vrátila keď sme vycestovali do neďalekého CloudLand Canyonu v Georgii, ktorý bol užasný! Po niekoľkých mesiacoch na Floride verte či nie vás každý kopec poteší obzvlášť ak ste na ne zvyknutý z vašej krajiny. Kaňon lemovaný turistickými chodníkmi vedúcim k vodopádom či krásnym výhľadom naozaj stál za to!

Ako prvé sme prešli cez 600 schodov nadol smerom k Cherokee vodopádu, no a potom som sa ja s mojou host sestrou vydal k druhému vodopádu no len my sami, pretože sa nikomu z našej host rodiny nechcelo šlapať naspäť ešte viac schodov, pretože ďalší vodopád bol o ďalších pár stoviek schodov nižšie.. ale nás to nezastavilo a oplatilo sa pretože oba vodopády boli super.

Cherokee Waterfall
Druhý vodopád ktorého meno si samozrejme nepamätám😂

Ďalšie dni sme strávili hraním basketbalu, chodením do prírody a výletmi do 2 miest – Huntsville (AL) a Chattanooga (TN) a pred odchodom sme poslednýkrát navštívili strýka mojej host mamy, ktorý je mimochodom z Kanady a volá sa Ivan. Celý čas sme však mali dobré počasie a každý večer na náš čakal takýto západ slnka. 😍

Západ slnka nad riekou Tennessee

Po ceste domov sme sa na noc zastavili v mestečku Fidgerald pri hraniciach Georgie a Floridy. Celý výlet môžem považovať za úspešný únik od všetkého čoho sme si “užili” počas karantény na Floride a naozaj stál za to. Ďalší výlet nás čaká už o chvíľu tak sa mám aj ja aj vy na čo tešiť pri ďalšom blogu.

Janči🖤

Živý a zdravý

Fuuu.. už to sú dobré 2 mesiace od toho čo som poslednýkrát písal blog, ale je to z jedného jediného dôvodu a to je ten, že posledný mesiac som tak ako všetci doma a nič záživné sa nedeje.. Takto si žiadny výmenný študent koniec jeho výmeny nepredstavuje, ale čo s tým narobím.

Prvou dôležitou správou je že je tu všetk ok, nikto z rodiny nie je ani nebol chorý, všetci sme tu zdraví a prežívame nútene voľno v pokoji a mieri. 😀 Čo je po mesiaci zavretom v dome s tými istými ľuďmi veľmi náročné a myslím že nie som jediný ktorý si to myslí..😀 Ale ako to tu vlastne máme? Tak ako na Slovensku, neodporúča sa chodiť von, iba pre potraviny a jedlo no vlastne iné sa tu ani moc nedá keďže všetko ostatné je zavreté.. masky nemusíme nosiť na verejnosti ak nie sme ohrozená skupina, čo si myslím že je fajn. Od polky marca sme mali mať týždeň jarných prázdnin, čo sa najprv predĺžilo na dva týždne, potom na mesiac a teraz už sa do školy nevrátime až do začiatku budúceho roku, čo mňa už trápiť nemusí. Ako u nás tak aj tu máme povinnú online školu a verte mi, že to nie je sranda.. niekedy je to až tak zdĺhavé že radšej by som bol v škole.

Samozrejme, chýba mi všetko čo sa týka školy – mali sme mať Prom (ples) ku koncu roka, to samozrejme je zrušené, tak isto ako atletická sezóna sa zrušila a tak isto ako všetky ostatné jarné športy. Nevídať sa každý deň s kamošmi v škole je celkom nanič a vie vám to znepríjemniť chvíle, ktoré mali byť najlepšie vo vašom živote.

To najhoršie však zasiahlo, keď nám náš Rotary dištrikt oznámil že zrušili ako východný, tak aj západný výlet, ktorý mal byť na konci júna no zrušili ho 3 mesiace dopredu… myslím že moja host rodina bola z toho zdevastovaná viac ako ja.. 😂 ale veľmi som sa tešil hlavne na ostatných výmenných študentov, keďže v mojom dištrikte je nás len 8 a výlety malo byť spojené s viacerými dištriktmi a malo nás byť vyše 100..

Veľa ľudí sa ma pýtalo či prídem domov skorej, keďže som posledný výmenný študent z Martina, ktorý sa nevrátil domov z výmeny.. rozmýšľal som nad tým ale nemalo by to zmysel.. aj tak musím opakovať ročník doma budúci rok, aj tak by som bol zavretý doma.. dobrá správa prišla v pondelok keď znovu otvorili všetky pláže, takže aspoň niečo pozitívne keď som tu ostal.

Verím že sa situácia zlepší v priebehu niekoľkých dní a všetko sa vráti do normálu, no a ak nie, tak otázka je či vôbec sa dostanem domov.. 😀 odlet mám 3.7 tak hádam všetko prebehne OK. Avšak dovtedy máme s host rodinou veľa plánov a možno čoskoro príde ďalší blog o tripe ktorý plánujeme.🥰

Majte pekný zvyšok dňa a len tak do budúcna, žime v prítomnosti a užívajme každý okamih tak, akoby to mal byť náš posledný, pretože nikdy nevieme, čo bude a čo príde.

Janči🖤

Nová host rodina, play-offs basketbalu, Key West🏝

V poslednej dobe sa toho udialo pomerne dosť, preto tento bol bude celkom nabitý! Aktuálne je piatok, 21.2 a nudím sa na hodine angličtiny, tak prečo nenapísať blog o tom čo sa udialo za posledný týždeň a pól cca. 😂

Začalo to skvelým basketbalovým zápsom vo štvrtok, 6. asi 😂 kedy sme mali Senior Night Game doma proti Community Christian. Senior Night je na poctu maturantov (Seniors) a keďze je toto môj technicky posledný rok na tej škole, tak patrím medzi nich aj ja. Ceremónia pred zápasom kedy vás na kurt doprovodí vaša rodina, v mojom prípade host rodiny a kancelór a vidíte všetkých ľudí v dave ktorých poznáte zo školy, rotary alebo ako fanúšikov z vašich zápasov.. niečo úžasné na čo nezabudnem asi nikdy a určite jeden z najlepších zážitkov v USA. Ako odmenu za skvelú sezónu sme každý dostali náš vlastný obraz z vybraného zápasu zo sezóny.. úžasné! Taktiež atmosféra bola skvelá, v hľadisku mali ľudia naše hlavy, doslova.. 😂 fotky hláv seniorov ktorými nás podporovali pri každom bode ktorý sme skórovali.. 😂 trochu trpká príchuť však bola keď sme prehrali o jeden bod keď skórovali 0.4 sekundy pred koncom a vrátili nám to rovnakým spôsobom akým sme my vyhrali keď sme hrali u nich.. nevadí..

Pokračovalo to v sobotu, myslím že 8.2 ak sa nemýlim kedy nastala ďalšia veľká zmena mojej výmeny, a to sťahovanie sa k mojej tretej a poslednej host rodine, k rodine môjho spolužiaka Devina. Len tak pre porovnanie, balenie mi trvalo 4 hodiny, na Floridu som prišiel s jedným batohom, taškou a kufrom. V ten deň som všetko ledva napchal do dvoch kufrov, 3 ruksakov a zopár tašiek.. ja absolútne netuším ako to idem brať všetko domov pomôžte mi niekto prosím.. 😂 a to ma ešte čakajú 2 veľké dvojtýždňové výlety, ale o tom potom. Každopádne v sobotu sme pokecali o tom čo kde je a ako to funguje u nich v domácnosti, zariadil som si izbu a všetko prebehlo v poriadku. Unavený som zaľahol do postele a zrazu bola nedeľa.. 😂 Okej ale o mojej host rodine.. host mama sa volá Jenn, host otec Bryan, mám dvoch súrodencov- Devin je druhák a Brenna je prváčka na mojej škole. Okrem iného majú dvoch psov, jednu obrovskú dogu Hemi, a menšieho kríženca labradora s niečím čo absolútne netuším, ale volá sa Marley. Viac menej sa mi splnil sen keďže majú v dome bazén a biliardový stôl.. 😂

Fotka mojej host rodiny

V nedeľu sme šli s Devinom a kamošom zo školy Daynom na Charlotte County Fair čo je niečo ako u nás jarmok len v podstate tak 10x väčší s viacero kolotočmi.. 😂 Bolo to fajn, mali sme kopec srandy samozrejme a už sa teším na Sarasota County Fair, na ktorú sa chystáme ísť!

V pondelok typicky škola, po škole basketbal.. vtedy sme však nevedeli, že to bol náš posledný spoločný tréning v tomto roku.. v utorok sme totiž išli ďaleko do Saint Petersburgu, blízko Tampy, kde sme odohrali štvrťfinále playoff proti Gibbs High School. Žiaľ, prehrali sme a sezóna sa pre nás skončila. Ale ako sa vraví, kde niečo skončí, niečo iné začína (alebo tak nejak je to..nie som dobrý v týchto prísloviach..😂). Na jar sa budem venovať atletike, konkrétne šprintom a skoku do výšky a taktiež mám viac času nacvičovať na školský muzikál, ktorý máme v apríli! Avšak neuškodilo by keby sme vydržali aspoň o zápas dlhšie..

Moje dni budú vyzerať každý deň pomerne rovnako.. v škole od 6:45 ráno do 5:30 poobede, keďže atletika je každý deň po škole do 4 a nácviky na muzikál sú do 5:30.. Pekne dlhé dni ma čakajú opäť.. 😂

Ani som sa nenazdal, a bol tu piatok a s ním spojený ďalší výlet s mojim Rotary dištriktom a to do Key West. V piatok nás vyzdvihla Cyndi a Pete Doragh a prespali sme u nich v dome vo Fort Myers, pretože sme v sobotu museli byť zavčasu, o 6:45 ráno v prístave, odkiaľ sme sa vybrali na 4 hodinovú plavbu do Key West, najjužnejšieho miesta v USA. Key West je veľmi zvláštne miesto.. hovorí sa že čo sa stane v Key West, ostane v Key West.. keďže je to ostrov v podstate.. a trochu kopíruju Las Vegas ale to nevadí.. ale je to veľmi zvláštne miesto. Už od začiatku sa nám to akosi nepozdávalo, keď nás Cyndi varovala, že viac ako po dievčatách sa tam budú muži pozerať po nás, keďže je tam väčšina ľudí gay.. avšak to nebolo to najbizarnejšie čo sme počuli.. každá mačka na tom ostrove, má 6 prstov na labke.. čoo už bolo trochu zvláštne no ono to tak skutočne bolo.. okrem toho na ostrove je letné sídlo niekoľkých bývalých prezidentov či dom Ernesta Hemmingwaya. My sme sa snažili nájsť pláž kde by sme si oddýchli, no na ostrove žiadna nebola.. 😂 odfotili sme sa na najjuženjšiom mieste, dali si dobré jedlo v Hard Rock Café, nakúpili suveníry a celkovo sme si užili tento výlet. ☺️

západ slnka na lodi

Taký bol náš výlet na najjužnejšie miesto USA. Čo bolo však po ňom? V nedeľu sme sa vrátili celkom dosť unavení okolo obeda späť domov.. celý deň som v podstate dospával ranné vstávania cez víkend😂 avšak jedna vec bola pozitívna a to že v pondelok sme mali voľno kvôli Dňu Prezitentov. S mojou host rodinou sme sa rozhodli tento voľný deň stráviť na pláži v susednom meste Venice. Zobrali sme udice a prvýkrát v živote som šiel na ryby.. a dopadlo to celkom úspešne! Ako jedinému sa mi podarilo chytiť rybu a na prvýkrát si myslím že celkom slušné.. 😂

So súrodencami sme mali kopec srandy, od kúpania, po hádzanie si futbalky cez celú pláž😂

Na nácvikoch na muzikál sme celý týždeň cvičili jednu scénu, ktorú sme zahrali včera (štvrtok) na školskej akcii s názvom Mad Mantas, čo je ukážka všetkých umeleckých smerov na našej škole. Taktiež sme tam predávali lístky na našu show, ktorá sa zdá byť celkom úspešná keďže po dvoch dňoch odkedy predávame lístky je každý deň predstavenie skoro vypredané! Celkom sa teším na koniec apríla, kedy sú naplánované naše predstavenia.

Každopádne to boli moje zážitky za posledné.. týždne.. 😂 dnes večer sa chystáme do autokina na nového Sonica, tak hádam to bude také ako vo filmoch.😂 Čas odletu sa pomaly blíži, tak isto ako čas veľkých výletov, takže si to tu musím ešte užívať na plno☺️

Janči🖤

Najšťastnejšie miesto na Zemi💫

Bol štvrtok ráno a vydali sme sa na cestu s mojou host mamou, ale nie tak celkom. Zastavili sme sa v McDonalde v meste Venice, ktoré je susedné mesto Englewoodu, dali sme si raňajky, po ktorých ma vyzdvihli Jane, naša RYE Koordinátorka s Petom, prezidentom výmeny mládeže a jeho manželkou Cyndi spolu s výmennými študentkami ktoré sú na výmene na juhu Floridy, konkrétne Regina 🇲🇽, Ana 🇧🇷, Natene 🇺🇬, Sara 🇫🇮 a Juline 🇩🇪. Spolu s nimi sme vyzdvihli po ceste v Sarasote Mattea 🇮🇹 a Damiena 🇫🇷 a pokračovali v ceste do Orlanda, kde sa nachádza známy Disney World!

Prvá zastávka bola samozrejme v dome, kde sme sa ubytovali, zložili si všetky veci a vybrali sa do Disney Springs, čo je niečo ako nákupná časť Disney Worldu kde môžete kúpiť prakticky všetko ohľadom Disney. Nebolo to prvýkrát čo som tam bol, prvýkrát to bolo počas výletu do Universal Studios no aj tak nám to nepokazilo atmosféru, akú to miesto skutočne má.

Po štvrtkovom zážitku v Disney Springs sme už, konečne, v piatok vyrazili do Disney Worldu! Miestny Disney World sú v podstate 4 odlišné zábavné parky s rôznou tematikou, avšak sú vzdialené celkom ďaleko od seba, takže na prepravu medzi nimi musíte použiť buď auto, autobus alebo lanovku.

Piatok sme odštartovali veľmi skoro ráno, raňajkami o 7 a po raňajkách sme už boli na ceste do našej prvej časti Disney Worldu – Magic Kingdom (Magické kráľovstvo). Rozhodli sme sa že do tejto časti pôjdeme ako prvej v piatok, kým tam nie je toľko veľa ľudí… nepomohlo.. 😂 je jedno ktorý deň sa tam rozhodnete ísť lebo plnky tam budú vždy.. 😂 Ale aj tak to bolo magické💫 Prechádzať sa po Hlavnej ulici s výhľadom na tradičný Disney zámok je niečo úžasné.. nie nadarmo sa hovorí že DisneyWorld je najštastnejšie miesto na Zemi.

Kam ste sa pozreli, tam boli známe postay z Disney rozprávok, všetci sa usmievali, spríjemňovali vám deň a naozaj si myslím že nikto tam nemôže mať blbú náladu (a ak hej tak to sú pravdepodobne deti ktorým rodičia nekúpia toho jedného plyšáka kvôli ktorému urobia scénu na celý obchod.. všetci sme si tým prešli..😌😂)Sobotu sme opäť vstávali skoro ráno a v pláne sme mali druhú časť a to Hollywood Studios. Táto časť má viacero horských dráh a celkovo viacej atrakcií. Jednou z najpopulárnejších je Tower of Terror ktorú sme vyskúšali hneď ako prvú, kým čakacia doba bola len hodinku. (cez deň si šplhla až na 3 hodiny🙃) Myslím že sme vyskúšali všetky horské dráhy vrátane asi najlepšej v celom Disney Worlde, Rock and Roll Aerosmith. Prešli sme všetky časti od Toys Story, cez známe televízne shows až po Star Wars, kde mimochodom mali úplne novú atrakciu. Len tak pre vašu predstavu, ak ste si ju ešte nespravili, tak ak by ste chceli sa vôbec dostať do rady na tú horskú dráhu, musíte sa zapísať ráno, o 6:30 predtým ako otvoria park do čakacej listiny či vám vôbec nájdu čas, kedy sa môžte postaviť do rady cez deň.. šialené.. 🤨V nedeľu, náš posledný deň v Disney sme mali na výber, či pôjdeme do Animal Kingdom alebo do časti s názvom EpCot. Spolu sme sa zhodli že vynecháme Animal Kingdom a tak sme v nedeľu stáli pred bránami EpCot-u. Pre mnohých nie až tak známa čast Disney Worldu, nie až tak zábavná no o to viac zaujímavá. Celý park bol rozdelený na časti a každá časť bola v štýle inej krajiny sveta. Prechádzali sme cez Nemecko do Nórska, do Kanady, Japonska, Mexika, samozrejme USA, Číny, Francúzska, Talinska atď. (Nie Slovensko tam nebolo.. 😔) a každá časť mala svoju charekteristickú architektúru a taktiež svoje vlastné jedlo. Osobne som sa chcel zastaviť v Číne na obed, ale bol som prehlasovaný tak sme obedovali vo Francúzsku.. 😂Hlavná časť parku sa však odlišovala od všetkých, lebo bola venovaná ilúziam a budúcnosti, čo bolo celkom cool.😎 Hlavnou atrakciou bola obrovská guľa hneď pri vchode do parku, čo bola zaujímavá jazda vo vnútri ohľadom histórie a tvojej vlastnej budúcnosti. Jednou z miestnych show bol Disney festival krátkych filmov, čo bolo skvelé a myslím že ako fanúšik krátkych filmov by si každý prišiel na svoje. Tak a to bol náš víkend v DisneyWorlde. Zážitok to bol úžasný a verím že sa tam raz opäť vrátim. Výlet pre nás zorganizoval náš Rotary Dištrikt za čo sme im už poďakovali niekoľkokrát, lebo to bolo naozaj skvelé. Užívajte začiatok týždňa, nás čaká posledný týždeň pred basketbalovými playoffs tak držte palce. 😊

Janči🖤

Vianoce na Floride🌴🇺🇸

Zima bez snehu, teploty takmer k 30 stupňom Celzia a obklopený palmami.. áno, presne taký je December na juhu Floridy. Namiesto hôr a snowboardu tu ľudia počas zimy chodia na pláž, trávia čas na lodi či kajakoch, no a moja zima nie je o nič iná!

Samozrejme, pridajme basketbalové zápasy, pretože zimné prázdniny nám nezastavili sezónu..Týždeň pred prazninami sme mali totálne iný rozvrh, keďže sme mali každý deň od utorka do piatku nejakú polročnú písomku.. no ale prebiehalo to tak, že prvú hodinu sme mali vždy písomku z nejakej danej hodiny, napr. v stredu prvú hodinu sme mali písomku z predmetu, ktorý máme každý deň prvú hodinu, čo v mojom prípade je TV Production. Po písomke z prveho predmetu, ktorá trvala okolo hodiny a pól sme mali prestávku na obed (o 10 ráno..) a potom písomku z ďalšieho predmetu a to bolo všetko. Zo školy som odchádzal každý deň o 11:45 čo bolo super!

Všetky písomky som napísal na Áčko a také isté boli aj moje polročné známky.. kiežby takto aj u nás.. 😂

S Lauren sme sa dohodli, že spojíme na Vianoce jej rodinu a moju host rodinu a keďže bola minulý rok u nás na výmene, tak sme sa rozhodli, že pre naše rodiny navaríme slovenské jedlo! Tak sme na Christmas Eve išli k Lauren a od rána sme varili kapustnicu, rezne so šalátom a jablčník a dopadlo to celkom dobre a to aj napriek tomu, že sme si mysleli že to dopadne katastrofálne.. 😂 keď sme dovarili, vyzdvihla ma moja host mama, išli sme do kostola na omšu a po nej už k Lauren sa najesť.. 😂Samozrejme, ako väčšina vie, Američania majú Christmas Eve, v preklade Vianocňý (Štedrý) večer, ktorý však maju len spoločnú večeru.. Darčeky si dávajú na Christmas Day a ten istý deň majú aj veľký spoločný obed. Inak to nebolo ani u nás, no chceli sme to spestriť a pripomenúť si trochu Slovenska. No a ak sa pýtate ako to chutilo rodinám, tak boli prekvapený ako dobré to jedlo bolo. Predsa len, keby vám niekto povie že každý rok na vianoce kapustovú polievku, no vy ste ju nikdy nemali, asi by ste nečakali nič chutné.. 😂

Po Vianociach som zopárkrát išiel s kamošmi zo školy do Sarasoty na Siesta Key, ktorá bola minulý rok vyhlásená najlepšiou plážou na Floride. Bolo to fajn, večer sme ostali na tradičný Drum Circle, kde sa dav ľudí zhromaždí do kruhu a ľudia tancuju a spievajú do zvuku bubnov pri západe slnka.. čo viac si želať na Floride.☺️

Tak hádam aspoň takýto krátky blog postačí na predstavu amerických Vianoc. Pridávam ho trochu neskoro, ale v poslednej dobe nemám na to vôbec čas, to sa musím priznať.. 😂 užívajte si zimu, mne to tu aj celkom chýba.

Janči🖤

Atlanta, Thanksgiving a študent mesiaca?!🧐

Nasledujúce dva mesiace budú moje blogy plné basketbalu, keďže sa nám v pondelok začala sezóna a to nie len takým hocijakým zápasom, ale hneď proti rivalovi zo Charlotte. Zápas to bol.. zaujímavý.. keďže ich tím tvorilo 90% hráčov nad 195cm.. prehrali sme asi o 15 bodov.. čo už ale prvý oficiálny zápas sezóny sme mali za sebou.. 😂

Čo nás však čakalo v stredu.. to bolo niečo veľké! S mojou host rodinou sme cestovali do Tampy na hokejový zápas NHL! Hrala Tampa Bay Lightnings proti obhajcovi Stanley Cupu St. Louise Blues a bolo to skvelé! Spolu s mojou host mamou, host bratom a sestrou sme sledovali vyrovnaný zápas, avšak prehrali sme 3:4.. zážitok to bol ale úžasný!Štvrtok sme cestovali z Tampy domov a do Gamminho domu kde sme celá rodina pripravovali večeru na Thanksgiving (vďakyvzdanie) ktorý sa koná vždy posledný novembrový štvrtok.. zároveň nám aj začali prázniny, čiže sme mali dostatok času na všetko. Večera bola skvelá! Toľko jedla som nemal ani u nás na Vianoce a to je už čo povedať😂Američania sú veľmi zvláštni.. pretože piatok po vďakyvzdaní majú prakticky ďalší sviatok a to celosvetovo známy Black Friday. Samozrejme pre tých čo nevedia o čo ide, je to deň, kedy sú v obchodoch šialené, ale naozaj šialené zľavy.. nie ako u nás že je to pomaly drahšie ako za normálnych okolností. Išli sme do Outletu v Ellentone a bolo to šialené.. ľudia boli všade, čakali sme v zápche hodinu a pól no stalo to za to! Uvediem príklad – topánky v Nike shope zo 180$ na 30$. Spolu s Matteom, ktorého sme vyzdvihli v Sarasote sme behali asi 3 hodiny z obchodu do obchodu.. už chápem prečo Američania robia také haló okolo toho.. 😂Víkend som mal konečne na oddych a tak som sa dohodol s Lauren, ktorá prišla na víkend z Tallahassee, kde študuje na univerzite FSU a išli sme nakúpiť nejaké vianočné darčeky… tedaa samozrejme poprosiť Santu o nejaké darčeky ehm… a potom na pláž. Je to skvelý pocit keď pošlete rodine fotku z pláže kde je 28 stupňov a oni majú doma -5.🥰A ešte takého pohľady…🌅

Pondelok sme mali tréning pred zápasom a v utorok sme hrali doma proti Sarasota Military. Zápas sme vyhrali o 10 bodov a mohli sme sa pripraviť na ďalší zápas ktorý nás čakal v stredu von proti Imagine. Zápas sme vyhrali o 20, skóroval som moje prvé body v USA (konečne) a mal som blok ktorý sa dostal do highlightov zápasu! Celkom dobrý zápas. 😂

V stredu ma na prvej hodine zavolali do kancelárie riaditeľa.. čo nikdy neznačí nič dobré.. tak som s malou dušičkou nakráčal do riaditelne, ktorú som ani nevedel nájsť mimochodom.. 😂 no keď som tak prišiel tak mi sekretárka zagratulovala a povedala, že som Študent Mesiaca! 😂 Čo tí čo ma poznajú vedia že zrovna nejaký excelentný študent nie som, no tu mám samé Áčka.. 😂 odmena bola.. obed s riaditeľom.. 😂 naštastie som v tom nebol sám, lebo z každého rocníka sa vyberá jedna baba a jeden chalan, no a všetci chalani čo vyhrali boli z basketbalového tímu!!! 🤟🏽 Bolo to fajn, jedlo sme si objednali v stredu a obed sme mali vo štvrtok. Pokecali sme o škole, čo máme radi, čo by sme zmenili, samozrejme že sme sa rozprávali aj o basketbale.. 😂 Ale celkovo si myslím že to dopadlo dobre!

V piatok sme hneď po škole vyrazili na ďalší výlet, do Georgie! Nebudete veriť kvôli čomu.. ale kvôli ďalšej svadbe..😂 títo Američania nič iné nerobia len svadby…. Po neskutočne dlhých 12 hodinách kedy sme sa zasekli v zápchach 3 krát (raz o 2 ráno) sme o 3:30 ráno prišli na hotel, odpadli do postelí a všetko čo sme mali urobiť sme nechali na ráno. To sme však nemali čas, keďže žiadne ráno nebolo.. vstali sme o 12 s tým, že svadba začínala o 3 ale našťastie to bola neformálna, čiže sme sa nemuseli nasúkať do formálnych oblekov jak sardinky.. chválabohu! Svadba bola super, obrad bol von s výhľadom na okolité hory a mestečko Ellijay, v ktorom sme bývali tento víkend!Po svadbe nasledovala tradičná americká párty.. vonku pri teplote -2.. 😂 jéj! Opiekli sme s Marshmallows, tancovali, spievali všetko možné a bolo to skvelé!

V nedeľu sme ráno opustili hotel a išli na menšiu túru ku (a teraz to určite napíšem zle) Amicalola Falls, k najväčším vodopádom na východnom pobreží! Výlet bol nádherný aj keď sme museli zdolať 970 schodov.. ale stálo to za to! Po tomto sme sa zastavili v Atlante, najedli sa vo Varsity čo je ďalšia z reštaurácií s Fast foodom. Po obede sme chceli ísť do World of Coke (niečo ako múzeum CocaColy) avšak lajna na lístky bola neskutočne dlhá a strávili by sme len čakaním min. 3 hodiny.. No thanks. Tak sme aspoň porobili fotky mesta.Vrátili sme sa domov v nedeľu okolo 10 večer, v pondelok nič nové v škole, po škole tréning. Dnes je utorok a ja sedím v autobuse a ideme na ďalší zápas do Fort Myers kde budeme hrať proti Riverdale. Oh a ešte k výletu.. vynechal som domáci zápas proti DeSoto ale vyhrali sme 53:49! Good job!

Okej, užívajte zvyšok týždňa a chladné počasie, zatiaľ čo my máme slnko a 25! 😂🤟🏽

Janči🖤

Kanoe a basketbalové zápasy🏀

Fú.. čas tu beží hrozne rýchlo.. ani som sa nenazdal a ako píšem tento príspevok, tak som už skoro mesiac v mojej druhej rodine.. 😅 Ale pekne od začiatku.. Nedeľa, 10.11 začala ranným skypovaním s budúcimi výmennými študentami, keďze mali vo Svite 1. orientation meeting, presne taký istý akým sme si my museli prejsť minulý rok.. akoby to bolo včera keď som sedel s maminou v Hoteli Turiec u nás v Martine (Minulý rok sa to konalo u nás) a boli sme to my čo sme počúvali o výmennom živote.. beží to neskutocňe rýchlo.. 😪

Po skypovaní sme mali na pláne s mojom host mamou Juliou Rotary akciu v reštaurácií Farlow’s, ktorá sa týkala nadácie Gift For Life. Bolo to veľmi zaujímavé, prišla nám porozprávať rodina z Belize o tom, ako zachránili život jej dcére, ktorá bola diagnostikovaná so smrteľnou chorobou, no po 10 rokoch je stále s nami a prišla z Belize, po 10 rokoch.. Úžasný príbeh a som hrdý na svoj Rotary klub že pomáha kde sa dá.

V pondelok sa slávil v USA tzv. Veterans Day, kedy sa spomína a ďakuje Veteránom, ktorí slúžili počas vojny. V škole sme mali Assembly na počest učiteľov a zamestnancov školy ktorí slúžili počas vojny.

Preskočím na štvrtok, keďže utorok a stredu sme mali tréningy celé popoludnie. Vo štvrtok večer sme išli do Port Charlotte kde sa konala Rotary Foundation Dištriktná večera. Zučastnilo sa jej cca 120 ľudí spolu so mnou a ostatnými výmennými študentami v našom dištrikte. Piatoček sme mali veľmi v chille.. v škole sa nič nedialo, úprimne ani jednu hodinu sme nerobili nič záživné okrem pozerania videí.. 😂 večer sme mali Scrimmage game, čo bol prípravný basketbalový zápas kedy sa náš tím rozdelil na polku a hrali sme proti sebe “oficiálny” zápas s rozhodcami. Bolo to super, náš tím vyhral o bod keď sme 5 sekúnd pred koncom dali víťaznú trojku.

V sobotu sme vstávali skoro ráno a s Juliou a mojim Councelorom Kalom sme si dali raňajky v Cracker Barrel.. potrebovali sme to pretože nás čakal dlhý deň a pred nami bol ďalší výlet! Všetci výmenní študenti, host rodičia a koordinátori výmeny sme sa stretli pri Piece River a išli sme na 6-hodinový Kanoe výlet! Bolo to skvelé, ja som zdieľal kanoe s Anou z Brazílie.. zo začiatku sme mali trochu problémy a išli sme z brehu na breh, no po chvíle nám to začalo parádne fičať! 😂Asi v polke nášho výletu sme našli lano vysiace zo stromu, tak sme sa zhúpli z asi 15metrovej výšky do vody! Samozrejme, to by som nebol ja aby som si pri púšťaní lana nespálil celé zápästie.. 😂 noo to nebolo všetko.. stretol som Čechov!😂 Ach jaj, ani na Rotary výlete 10000km od domova nemôže mať človek pokoj od slovenčiny či čestiny.. 😪😂 avšak ako som nasadal do kanoe, tak som sa šmykol na bahne, zachytil som kanoe a prevrátil som ju.. užasné… 😂 Po ceste sme našli loptu na americký futbal.. čo nás zas len zbrzdilo a o to bol tento výlet dlhší.. no ako som išiel hodiť loptu, zboku do nás narazila Damienova kanoe, čo nás prevrátilo a ako sme padali do vody, tak sme zachytili jeho kanoe a prevrátili aj ich.. 😂 sranda no… 😂 Po dlhých 7 hodinách sme sa doplavili do dokov a mohli ísť do tepla, keďze voda bola studená a vonku bolo max 12 stupňov Celzia.. 🙄 ale bol to ďalší skvelý výlet😂Po skvelom víkende nás čakali 2 predsezónne zápasy, v pondelok proti Community Christian a v utorok proti Cardinal Mooney.. žiaľ, oba sme prehrali ale to viac sme motivovaní na sezónu!💪🏼

V stredu sme mali Youth Group, na ktorú som konečne po mesiaci mohol ísť, lebo sme nemali nič na pláne a tréning bol hneď po škole! Bolo to skvelé a som rád že som si našiel čas na to!V sobotu ráno sme mali posledný tréning pred veľkým otváracím zápasom sezóny proti Charlotte, našemu rivalovi ktorý nás čaká v pomdelok. Večer sme išli do Sarasoty do obchodného centra kúpiť veci čo sme potrebovali a potom sme šli do kina na komédiu Playing with fire! Bola to skvelá komédia, určite odporúčam ak ste ešte nevideli.. 😄 Aktuálne je nedeľa, prišiel som domov z kostola a užívam si deň voľna. Dúfam že aj vy užívate posledné chvíle víkendu! Tak zas o dva týždne!

Janči🖤

Druhá host rodina, svadba a basketball😎

Prišiel ten čas, kedy som musel dať zbohom svojej prvej host rodine. V pondelok po tréningu som si pobalil veci a s JJom sme išli na druhý koniec Englewoodu do môjho druhého domova. Vybalil som si všetky veci, porozprávali sme sa všetci spolu avšak skôr či neskôr som sa musel s JJom rozlúčiť. Boli to skvelé skoro 3 mesiace prežité v jeho rodine a bude mi to chýbať, avšak dohodli sme sa že sa budeme vídať v kostole a dohodneme sa na nejakých výletoch spolu, tak hádam to výjde.

Každopádne moja druhá host rodina je veľmi zaujímavá.. a keď poviem veľmi, myslím to vážne.. 😂 začnime tým, že v dome budem len ja s host mamou. Okrem toho mám jedného host brata a dve host sestry (Casey, Amanda). Môj jediný host brat (Matt), je zároveň aj môj učiteľ na TV Production.. 😂 avšak keďže jeho mama nevedela pred tým, než sa zapojila do hosťovania, že po doštudovaní vysokej školy sa vráti učiť na Lemon Bay High School, tak mi automaticky pripadla jeho “stará” izba, a tak môj host brat musí ostať v dome jeho starej mamy, Gimmy. Na začiatok celkom zaujímavé no nie? 😂

Už prvý deň som si obľúbil moju novú izbu a hlavne záhradu, ktorú máme za domom.. vyzerá to ako pravý raj.. ❤️Je veľmi ťazké napísať všetko čo je pre mňa nové do blogu, lebo ani sám neviem čo je nové a čo nie.. 😂 Predstavte si, že ste v jednom dome 3 mesiace, zvyknutý že keď prídete domov otvoríte chladničku, navaríte si, zapnete Netflix a cítite sa ako doma. Rodina je oboznámená s vašimi návykmi a rutinami, no zrazu bum.. všetko sa zo dňa na deň zmení a vy musíte všetko vysvetľovať od znova; počnúc basketbalovými tréningami končiac jedlom.. 😂

Celkovo si ale myslím, že prvé dni v novej rodine sme odpálili v celkom slušnom štýle – neprešli ani 3 dni a už sme boli na ceste do Severnej Karolíny. 🤩

V stredu večer sme vyrazili do Tampy kde sme prespali u Amandy, mojej host sestry a jej priateľa. Majú dvoch malých psov s ktorými bola neskutočná sranda. Pozreli sme si spolu finále MLB Baseballovej ligy, čo nebol moc dobrý nápad keďže to skončilo okolo polnoci a my sme museli ráno skoro vstávať a vydať sa na dlhú, 12-hodinovú cestu do mestečka Asheville v Severnej Karolíne.

Postupne sme prešli cez Georgiu, Južnú Karolínu a po veľmi náročnej a dlhej ceste sme prišli konečne do Ashevillu. Ubytovali sa, osprchovali a postupne odpadli do postele.. všetci.. dokonca aj psy.. 😂

Ďalší deň sme si trochu pospali a vydali sa na “túru” do lesa. Autom sme prišli k prvému vodopádu, odkiaľ sme neskôr mali cca 1,5 hodinovú túru k druhému vodopádu. Bolo to úžasné! Akurát bol čas jesene, okolo mesta boli samé kopce a pripomenulo mi to Slovensko. ❤️ To bol náš piatok. V sobotu sme toho nemali na pláne o nič menej! O 1 sme museli byť na mieste, kde sa má konať svadba mojej druhej host sestry! To je vlastne ten hlavný dôvod prečo sme išli do Ashevillu. Spravili sme nácvik, spoločne si dali obed a išli nakúpiť všetko čo bolo treba doladiť vrátane mojich formálnych topánok.. 😂 Vzorne som reprezentoval Rotary keďze som nemal klasické sako, musel som použit Rotary sako so všetkými odznakmi.. 😂V nedeľu bol deň svadby, celá rodina stresovala (ale len ženy.. 😂) a všetci sme sa pripravovali na veľký deň mojej sestry. Obrad trval asi pol hodinu a konal sa na streche miestnej destilérie a výhľad stál za to. Po obrade sme mali večeru a potom, samozjerme, párty.. 😂 Trvalo to asi do 10 večer a potom sme sa presunuli do miestneho karaoke baru! Bolo skvelé zaspievať si s mojim host bratom/učiteľom, no myslím že keby sa táto fotka dostala k nejakému z mojich spolužiakov, nedopadlo by to dobre.. 😂😂Bolo to skvelé no noc stále neskončila.. odchádzali sme z karaoke baru okolo polnoci a presunuli sa do veľkého domu v horách. Tam sme si opiekli tradičné S’mores. Dokonalé zakončenie dňa a aj nášho výletu do Ashevillu, lebo na ďalší deň sme odchádzali. Domov sme prišli okolo 1 ráno z pondelka na utorok, čo mi celkom neseledo, lebo v pondelok, utorok a stredu sme mali Basketball Tryouts! Pondelok som, pochopiteľne, vynechal, no utorok a stredu som si nemohol nechať újsť. A dobré správy! Dostal som sa do hlavného tímu a celý rok budem hrať za našu školu, celkovo 28 zápasov! Nie je ľahké sa dostať do hlavného tímu, zo 48 sa do hlavného tímu dostalo 14 (tu hlavný tím volajú varsity) a do JV (Junior Varsity) tímu ďalších 16. JV je niečo ako “prípravka” alebo druhý tím pre varsity keby sa náhodou niekto zranil. Neskutočne sa teším, dresy vyzerajú úžasne, dostaneme mikiny, tričká a tepláky a nemôžem sa dočkať prvého zápasu!

Tak, takto prebiehalo moje sťahovanie do druhej rodiny. Dúfam že si užijete víkend.🥰

Janči🖤